Laco Zrubec vracia „občianstvo“ slávnym Slovákom (Nitriansky Patriot)
Kniha Dedinka v údolí o živote a tvorbe významného slovenského hudobníka Františka Krištofa Veselého nedávno uzrela svetlo sveta. Jej autorom je známy nitriansky spisovateľ, básnik, publicista a scenárista Laco Zrubec. Je to už v poradí 37. kniha tohto významného slovenského predstaviteľa „literatúry faktu“. Vo svojej tvorbe sa najviac venuje histórii. Pracoval ako redaktor kultúry v Roľníckych novinách, v týždenníku Sloboda, takmer 30 rokov pôsobil v týždenníku Život, niekoľko rokov písal pre denník Slovenská republika a dvojtýždenník Teleplus. V súčasnosti je šéfredaktorom Almanachu Nitra. Publikuje beletriu a poéziu, je autorom dokumentárnych filmov. Napísal takmer 40 kníh. Väčšina z nich je venovaná významným osobnostiam slovenskej histórie. Spisovateľ celý svoj život zasvätil propagácii rodnej vlasti, návratom k slávnym epizódam jej bohatej histórie a pravdivému informovaniu o slávnych synoch a dcérach Slovenska. Tvrdí, že na mnohých sa nespravodlivo zabudlo, o niektorých sa popísalo veľa nepravdivých slov a mnohé krivdy ešte doteraz neboli napravené. „V súčasnosti akútne chýbajú dostačujúce a pravdivé informácie o významných osobnostiach z našej histórie. Preto sa tejto téme venujem už vyše štyridsať rokov,“ priznáva Laco Zrubec. „Naša historiografia je veľmi chudobná. Školské učebnice dejepisu sú nedokonalé, chýbajú v nich mnohé epizódy z našich dejín, niektoré udalosti sú skreslené, viaceré osobnosti sa buď vôbec nespomínajú alebo sa im venuje iba zopár riadkov. A koľko našich slávnych krajanov si prisvojili iné štáty, najmä Maďarsko či Rakúsko… Je napáchaných veľa historických krívd, preto sa venujem objavovaniu neznámych alebo málo známych osobností z našej histórie.“
patriot.sk | Podobná činnosť sa vždy spája s úmornou prácou v archívoch, vyhľadávaním faktov a dokladov. Väčšina dokumentov o slovenskej histórii sa nachádza v zahraničných archívoch, prevažne v Maďarsku a v Rakúsku. Nerobí vám problémy jazyková bariéra? – Vôbec nie. Počas maďarskej okupácie juhu Slovenska koncom 30. a začiatkom 40. rokov minulého storočia som bol nútený navštevovať maďarskú školu, neskôr som vyštudoval nemčinu. Takže vôbec nemám problémy s týmito jazykmi.
patriot.sk | Písali ste o významných osobnostiach slovenskej histórie – Móricovi Beňovskom, Michalovi Bosákovi, Jozefovi Cígerovi Hronskom, Františkovi Hrušovskom, Alexandrovi Rudnajovi, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a iných. Sú to slávni Slováci, skutoční hrdinovia. Zaoberali ste sa aj negatívnymi postavami slovenských dejín? – Áno. Študoval som napríklad život a pôsobenie Adolfa Pecháňa. Bol to talentovaný človek. Ešte v ľudovej škole si jeho schopnosti všimli pedagógovia a poslali ho do slovenského gymnázia a potom na štúdium do Trenčína. Stal sa profesorom na strednej škole v Bratislave. Maďarskí zástupcovia moci si tiež všimli jeho schopnosti a poslali ho do Budapešti. O pár rokov mu vybavili nové doklady, kde už bolo jeho priezvisko
pomaďarčené – Pechány. Povolili mu publikovať jeho práce pod podmienkou, že bude lojálny k režimu. A prispôsobil sa. Menovali ho za zástupcu Slovákov v Maďarsku, bol šéfredaktorom Slovenských novín v Budapešti a jedným z organizátorom odvlečenia a pomaďarčovania detí z chudobných slovenských rodín. Zradil svoj národ. Stala sa aj mimoriadne nepríjemná udalosť. Prišiel za ním starý priateľ – pekár, Slovák. Pecháňa kedysi v detstve zachránil, keď sa topil. Prosil ho o pomoc pre syna, ktorý mal problémy s maďarským režimom. Pecháň odmietol: „Nebudem pomáhať slovenským buričom proti maďarskej moci!“ Pekár sa obesil na strome oproti jeho kancelárii v Budapešti. Až keď Pecháň – Pechány zomieral, oľutoval svoje činy a priznal, že urobil veľa chýb a prípad syna pekára bol jeho posledným hriechom. Život tohto človeka som opísal v knihe Posledný hriech.
patriot.sk | Vo svojej tvorbe sa snažíte niektorým slávnym osobnostiam takpovediac vrátiť „slovenské občianstvo“… – Ako som hovoril, niektoré štáty si prisvojili Slovákov ako vlastných hrdinov – Franza Liszta, Franza Lehára, Jozefa Murgaša, Polu Negru, Andy Warhola, Luciu Poppovú, Sándora Petőfiho (Štefana Petroviča) a iných. Ale to všetko boli Slováci! Najväčšia maďarizácia Slovákov prebiehala v Rakúsko-Uhorsku. Vtedy sa Maďari snažili prisvojiť si ktorúkoľvek osobnosť nemaďarskej národnosti: učiteľov, spisovateľov, hercov, politických a vojenských činiteľov. Len čo človek dosiahol úspech, okamžite sa ho snažili pomaďarčiť. Pozoruhodným dokumentom je preto kniha z konca 19. storočia – podrobný popis všetkých žúp v Maďarsku. Sú tam aj zoznamy významných osobnosti, tisíce mien a samozrejme, všetci sú „Maďari“…
patriot.sk | Akej téme sa budete venovať vo svojej ďalšej knihe? – Bude to reedícia mojej knihy o slávnych osobnostiach slovenskej histórie, ktorá vyšla pred dvadsiatimi rokmi. Toto rozšírené a doplnené vydanie vyjde presne o rok.
-ep-
Publikované 9. 12. 2010 v kategórii Napísali o nás