Posledná rozlúčka s nestorom nitrianskej atletiky PhDr. Jozefom Šulganom
Za Jozefom Šulganom
Zanechať krásnu stopu v bytí. Žiť naplno svoj čas a dávať seba iným, šíriť myšlienky priateľstva, odvahy a spravodlivosti, usilovať sa o pravdu a čestnosť, rozvíjať vôľu a posúvať vlastné hranice. To sú hodnoty, ktoré po celý svoj bohatý život rozdával Dr. Jozef Šulgan, športovec aj tréner, verný priateľ a veľký vzor viacerých generácií.
Svojou stálou angažovanosťou, láskou k pohybu a k životu zasieval identické zrniečka do sŕdc svojich zverencov a tí, obdarení jeho vlastným zápalom, šírili vzťah k športu a nehasnúce hodnoty ďalej, rozvíjali nielen svoju osobnosť, ale aj idey a presvedčenie svojho učiteľa.
Pôsobenie Dr. Jozefa Šulgana sa neobmedzuje na atletiku, akoby sa mohlo zdať, ale aj na aktivity, ktoré okrem telesnej kultúry prebúdzajú v človeku vždy prítomnú túžbu po harmónii a kráse, majúc na pamäti starovekú kalokagatiu.
Jeho zverenci ho mali radi, v mnohom sa mu chceli podobať. Zakladateľ Čakanky, n. o., Milan Částa ho vnímal ako svojho otca, múdreho človeka, ochotného vždy pomôcť. Poznal ho od svojich 16 rokov, keď ho, rovnako ako jeho trénera, očarila atletika, a od prvých chvíľ mu dôveroval. Presvedčil ho svojou zanietenosťou pre šport a zmyslom pre spravodlivosť. Preto bolo prirodzené, že pri zrode prvých podujatí budúcej Čakanky, ako sú Diskokilometer a Zoborský silvestrovský beh, pomáhal svojou skúsenosťou a radami aj Dr. Jozef Šulgan. Nebol sebecký, nešlo mu len o vlastné víťazstvá, vedel sa tešiť aj z úspechov svojich zverencov a priateľov. Pre vznik Čakanky, n. o., mal porozumenie, chápal, že rozvoj telesnej kultúry a duchovných hodnôt i umenia je ideálna symbióza. Na športových podujatiach Čakanky sa zúčastňoval rád, veď na Diskokilometri a ZSB pretekali aj jeho atléti. Poslednýkrát vyšiel na Zobor ako turista ZSB v roku 2015 vo veku 88 rokov, aby povzbudil bežcov a svojich bývalých atlétov.
Keď Čakanka, n. o., začínala v roku 2007 so svojím podujatím Slová a tóny, podporil ho vlastnou účasťou a zároveň priviedol do Dolnej Krupej, kde sa podujatie konalo, aj pani Evu Ruthovú, významnú osobnosť nitrianskej kultúry a predsedníčku Literárneho klubu Janka Jesenského, čím prispel k spolupráci Čakanky, n. o. a literárneho klubu. Vždy mal pochopenie pre aktivity Čakanky, veď viacerí členovia správnej rady pôsobili v atletike a šírili dobrú povesť nitrianskeho športu. A šírenie umenia, kultúry a kultúrnosti chápal ako pridanú hodnotu.
Všetci ho mali radi pre jeho osobitý zmysel pre humor, ktorý sa snúbil s poznaním a láskou. Práve láskou k človeku a k životu priťahoval atlétov i tých športovo vlažných. Bol príkladom pre iných bez zámerného úsilia, bez toho, aby chcel. Hoci odišiel a všetkým bude chýbať, zanechal nezmazateľnú stopu v bytí, v knihe života a v srdciach všetkých, ktorým sa dostalo cti poznať ho.
Čakanka, n. o.
2. 10. 2019
Publikované 7. 10. 2019 v kategórii Ľudia a osobnosti