Záchvevy motýľa v digitálnom čase

'Záchvevy motýľa v digitálnom čase' - obal knihyČo má motýľ spoločné s digitálnym svetom? Odpoveď na túto otázku môže čitateľ nájsť v básnickej zbierke mladej autorky Eleni Cay s rovnakým názvom, ktorá citlivo zaznamenáva myšlienky, pocity a city mladých ľudí na začiatku 21. storočia, keď svet virtuálnej reality, sprostredkúvaný digitálnymi technológiami, hlboko zasahuje do psychiky človeka, mení jeho život, vzďaľuje ho od prírody, spoločenstva i seba samého.Rozpor medzi novým, prostredníctvom moderných poznatkov vytvoreným univerzom, a univerzom skutočným – prírodným a duchovným, autorka zobrazuje pomocou kontrastov minulého a prítomného, prírodného a digitálneho, reálneho a virtuálneho, čím núti čitateľa k reflexii, hľadaniu správnej životnej cesty a súladu rôznorodých svetov, ktoré sú výsledkom schopnosti tvoriť. Tvorcom jedného z týchto svetov je Boh a druhého človek so svojou kreatívnosťou ako darom, ktorý by mal využívať na šírenie pravdy, dobra, krásy a lásky.Záchvevy motýľa v digitálnom časeV prvej polovici zbierky básní Eleni Cay dominuje protiklad digitálny svet a reálny svet. Nositelia zmien a nového sú predovšetkým mladí. Lenže nové často simuluje realitu; síce urýchľuje komunikáciu, zdanlivo skracuje diaľku, ale zároveň vzďaľuje a obnažuje tých, ktorí dávajú prednosť mobilu a internetu pred osobným stretnutím: Tak ťa ľúbim, že som si ťa dal na desktop. (Slová bez vône); Face-book… kniha tvárí… / našli sme našim úsmevom nové fotorámy. / Dovidí všade, / neuchrániš heslami. / Tak nebuď lacný, postupne odhaľuj sa, / neštiep hneď mramor na kamienky. (Face-book). Autorka nebojuje proti novým médiám, len upozorňuje na možné úskalia a straty: Bez ceny prídu mi tvoje online albumy. ( iClouds životy).Druhá polovica básní v zbierke Záchvevy motýľa v digitálnom čase sa posúva viac z roviny kontrastov do vnútra človeka, sústreďuje sa na jeho cestu životom, z textu vystupuje reflexia nastoľujúca otázky etiky, psychológie a filozofie života jedinca v modernej spoločnosti na prahu nových, možno pre mnohých netušených zmien, ktoré sú viditeľné len vnímavým očiam a citlivému srdcu: Stále jednoduchší je vchod do trinástej komnaty. / A stále ťažšie a bolestnejšie sú detské návraty. (Oblúky, oblúky, oblúky); tak aj v láske podvádza sa ľahšie, / odkedy zdigitalizovali jej hlas. (Láska online); Umelý a plastický / ten nový svet lásky – / ako do záhradky stôl. ( Universal love); Prepršali sme si hádkami vzťah. / V e-mailoch, esemeskových správach, / nových digitálnych odtlačkoch / nachádzam príbeh o nás dvoch. (Smutný príbeh v digitálnom koši).Vyvrcholením básnickej zbierky Eleni Cay sú záverečné básne oslavujúce život, prírodu, krásu, večný pohyb bytia: A kvapky sú dažďom,/  len keď padajú. / Tak nehľadaj chybu, / bež, riskuj, až k samému okraju. ( The essence of live is movement). Tak plávam s tebou, Bože, v jednom kruhu, / a nehľadám už pieseň novú. / Život pod nami, nad nami, / číra hladina v nás. (Kruhy). Hoci po formálnej stránke Eleni Cay úplne rozbíja klasickú strofu a báseň je reťazením myšlienok a obrazov, zbierka prináša zaujímavé myšlienkové posolstvo: V živote človeka musí mať stále miesto prírodné bytie a jeho krása, prirodzenosť i plody digitálneho sveta tak, aby vytvárali rovnováhu a tým harmóniu človeka a univerza, motýľa v nás a mimo nás.(Janka Svítková, 1. januára 2014)

1. vydanie, Nitra 2013, ISBN 978-80-89624-04-1, 93 strán

↑ na začiatok stránky